Atrakcie

• Zámok Bojnice - SNM Bojnice
  Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.
• Kúpele Bojnice
  Prvá písomná správa o bojnických termách sa zachovala v listine kráľa Kolomana z roku 1113, ktorá je uložená v Zoborskom opátstve. Termálne pramene v Bojniciach sa v tejto listine spomínajú ako fons fervidus (horúce žriedlo). Už v tejto dobe sa používali kúpele na liečenie.
• ZOO Bojnice
  Zoologická záhrada Bojnice vznikla na základe uznesenia Rady KNV v Nitre číslo 215/1954-R zo dňa 28. decembra 1954. Po vzore mnohých zoologických záhrad v Čechách a vo svete tak vznikla od 1. januára 1955 aj prvá zoologická záhrada na Slovensku, s tým, že pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. Samotný vznik zoologickej záhrady je veľmi úzko spojený s vtedy existujúcim Krajským nitrianskym múzeom v Bojniciach, jeho riaditeľom Floriánom Hodálom a vychádzal zo skutočnosti, že už v roku 1943 bol obyvateľom hradnej priekopy okolo Zámku diviak „Mišo“ - dar lesníka z Kľačna vtedajšiemu vedeniu lesného hospodárstva v Bojniciach. Neskôr k nemu pribudla srnčia zver a jeleň „Paľo“.
• Prepoštská jaskyňa - Múzeum praveku
  BOJNICE - klenot pravekých dejín… Múzeum praveku Slovenska sa nachádza v areáli Prepoštskej jaskyne v Hornonitrianskej kotline priamo v srdci mesta Bojnice. Vďaka významnému nálezisku sú Bojnice označované za prakolísku obyvateľov Slovenska. Bojnice patria k najvýznamnejším paleolitickým náleziskám Európy. Na rôznych lokalitách, kde žil neandertálsky pračlovek, sa našlo niekoľko tisíc artefaktov, svedčiacich o jeho živote na území dnešného mesta. Objavených bolo množstvo štiepaných kamenných nástrojov, fosílne zvieracie kosti, ale aj zvyšky ohnísk. Dodnes však neboli objavené žiadne kostrové pozostatky praľudí.
• Sokoliari Aquila a skupina historického šermu Bojník
  Azda každý z nás sa občas zahľadí na oblohu, kde vo výške majestátne krúži dravec. No nie každý má možnosť kochať sa jeho krásou aj z blízka. Nie je tomu tak len teraz. Človek a dravec kráčajú popri sebe už tisícročia a dravce človeka odjakživa fascinovali.
• Hornonitriansky banský skanzen – baňa Cigeľ
  Pri návšteve hornej Nitry vás očarí krajina svojimi prírodnými krásami a historickými zvláštnosťami s bohatou faunou a flórou. Prehliadková trasa Hornonitrianskeho banského skanzenu Baňa Cigeľ začína jazdou banským vláčikom v dĺžke 2 312 metrov do hnedouhoľnej bane. Pokračuje pešou prehliadkou podzemnými banskými priestormi v minimálnej hĺbke 80 m pod povrchom v bývalej časti II. ťažobného úseku. Pešia časť prehliadkovej trasy v bani má dĺžku 566 m jedným smerom.
• Aeroklub Prievidza
  Kto z nás občas nezatúži pozrieť sa na svet z vtáčej perspektívy, vidieť z výšky svoje mesto či obec a ich okolie? Prekročte aj vy svoje zábrany, odpútajte sa od pevnej zeme a pozrite sa na svet z nadhľadu. Zistíte pri tom, že veci, ktoré sa vám „tam dolu“ javili ako neprekonateľné či veľmi dôležité, sa odrazu dostali na svoje miesto a vy ich po návrate z výšok zvládnete oveľa ľahšie. Jednou z možností, ako priamo prežiť skutočný voľný pád, je tandemový zoskok. Takýmto spôsobom môžete bezpečne zažiť na vlastnom tele najväčšie adrenalínové dobrodružstvo vo svojom živote, na ktoré nikdy nezabudnete. Všetku prácu pri zoskoku vykonáva tandempilot (inštruktor), zatiaľ čo si vy všetko spokojne vychutnávate.
• Lipa kráľa Mateja
  Lipa rastie v bojnickom zámockom parku. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III., teda roku 1301.Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III., teda roku 1301. Lipa vyrástla v prekrásny majestátny strom. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Pod stromom sa konávali rôzne posedenia. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom je známe, že rád pobýval v Bojniciach, usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. O jeho vzťahu k lipe svedčia aj zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulami "Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus" – Pod našimi milými lipami bojnickými. Vďaka týmto faktom sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja.
• Kostol sv. Martina
  V 1. polovici 13. storočia existoval v Bojniciach už samostatný vicearchidiakonátny kostol, ktorý sa stal zo stavebného hľadiska základom pre vytvorenie pôdorysu osi dnešného námestia. Najnovšie archeologické nálezy z roku 2003 však dokazujú, že tento kostol stál už v polovici 12. storočia. V priestore tohto starého kostola bol dostavaný v rokoch 1370 – 1380 nový, zasvätený sv. Martinovi.